Európska vesmírna agentúra ESA zverejnila prvý veľký balík dát z vesmírneho teleskopu Euclid, ktorý má pomôcť odhaliť tajomstvá temnej hmoty a temnej energie. Nové pozorovania zahŕňajú svetlo z viac ako miliardy vesmírnych objektov a pokrývajú oblasť oblohy, ktorej plocha zodpovedá približne 9500 splnom Mesiaca. Ide o dôležitý krok k vytvoreniu najrozsiahlejšej trojrozmernej mapy vesmíru.
Balík údajov označený ako DR1-Foundation obsahuje približne 13 mesiacov pozorovaní uskutočnených od jari 2024 do jari 2025. Teleskop počas tohto obdobia preskúmal približne 1900 štvorcových stupňov oblohy a zhromaždil až 1,7 petabajtu dát, teda 1,7 milióna gigabajtov.
Vedci v nových údajoch identifikovali viac ako 900 miliónov galaxií, približne 60 miliónov kandidátov na kvazary a 15-tisíc kandidátov na systémy so silným gravitačným šošovkovaním. Súčasťou dát sú aj spektrá viac ako 160 miliónov zdrojov, ktoré umožňujú skúmať vlastnosti a vzdialenosti vesmírnych objektov.
Práve gravitačné šošovkovanie patrí medzi najzaujímavejšie výsledky. Vzniká vtedy, keď gravitácia hmotného objektu, napríklad galaxie, zakrivuje svetlo prichádzajúce zo vzdialenejšieho zdroja. Vďaka tomu môžu astronómovia pozorovať deformované obrazy vzdialených galaxií, ale aj zisťovať rozloženie hmoty vrátane tej, ktorú nedokážeme priamo vidieť.
Nový katalóg približne 15-tisíc kandidátov na silné gravitačné šošovky je väčší ako všetky predchádzajúce katalógy dohromady. Pri ich vyhľadávaní pomáhala umelá inteligencia, odborníci aj dobrovoľníci, ktorí analyzovali snímky teleskopu.
ESA zároveň zverejnila rozsiahle obrazové mozaiky vesmíru. Jedna z nich, zachytávajúca severnú oblohu, vznikla spojením 740 pozorovaní a má rozlíšenie takmer 500 gigapixelov. Na snímkach sa nachádzajú milióny galaxií, hviezdokopy a ďalšie štruktúry, ktoré možno postupným približovaním skúmať do veľkých detailov.
Euclid pritom nezhromažďuje len pôsobivé fotografie. Jeho hlavnou úlohou je vytvoriť trojrozmernú mapu rozsiahlej štruktúry vesmíru a sledovať, ako sa galaxie rozmiestňovali a vyvíjali počas miliárd rokov. Vedci chcú pomocou týchto pozorovaní lepšie pochopiť pôsobenie temnej hmoty, ktorá ovplyvňuje vznik vesmírnych štruktúr, a temnej energie, ktorá sa spája so zrýchľujúcim sa rozpínaním vesmíru.
Hoci ide o mimoriadne rozsiahly súbor údajov, predstavuje len približne 14 % plánovanej pozorovanej oblasti počas šesťročnej misie. Kompletné prvé veľké vydanie dát DR1 sa očakáva v polovici roka 2027 a prinesie ďalšie merania potrebné na zostavenie podrobnejšej mapy vesmíru.
Komentáre