Hoci má vesmír teplotu blízku absolútnej nule, paradoxne patrí medzi najnáročnejšie prostredia na chladenie elektroniky. Práve odvádzanie tepla je jedným z hlavných problémov plánovaných vesmírnych AI dátových centier. Elon Musk verí, že ich dokáže vybudovať, šéf Amazon Web Services Matt Garman však tvrdí, že ekonomicky a prakticky realizovateľné nebudú ešte minimálne 10 až 20 rokov.
Na Zemi sa servery ochladzujú pomocou vzduchu alebo kvapalín, ktoré odvádzajú teplo z procesorov a grafických čipov. Vo vesmíre však nie je vzduch, takže teplo nemožno odvádzať prúdením do okolitého prostredia. Jediným spôsobom, ako sa ho môže satelit zbaviť, je tepelné žiarenie. To je pri bežných prevádzkových teplotách elektroniky pomerne neefektívne a vyžaduje veľké plochy radiátorov.
Napríklad radiátor s teplotou 40 °C dokáže za ideálnych podmienok vyžiariť približne 540 wattov na meter štvorcový. V skutočnosti môže byť výkon nižší, najmä ak naň dopadá slnečné žiarenie alebo teplo zo Zeme. Elon Musk pritom nedávno tvrdil, že hliníkové radiátory dokážu odvádzať až 1 300 W/m². Takýto výkon je fyzikálne možný, vyžadoval by však teplotu radiátora približne 116 °C pri ideálnych podmienkach.
Pri veľkých AI dátových centrách sa tak problém výrazne násobí. Zariadenie s príkonom 1 GW by potrebovalo stovky tisíc až milióny štvorcových metrov účinnej chladiacej plochy, podľa teploty radiátorov a ich konštrukcie. A to je len jedna z technických prekážok.
Práve na tieto problémy upozornil šéf AWS Matt Garman v podcaste Sources. Podľa neho je predstava vesmírnych dátových centier síce zaujímavá, ale v najbližších 10 až 20 rokoch pravdepodobne nebude ekonomicky ani prakticky uskutočniteľná.
Okrem chladenia vidí zásadný problém v doprave hardvéru na obežnú dráhu. Jeden serverový rack s GPU môže vážiť približne tonu a vybudovanie gigawattových dátových centier by si vyžadovalo obrovské množstvo techniky aj solárnych panelov.
SpaceX pritom plánuje využívať raketu Starship, ktorá by mala v opakovane použiteľnej konfigurácii vynášať približne 100 ton nákladu na obežnú dráhu. Muskova dlhodobá vízia počíta s dopravou viac ako milióna ton materiálu ročne a vytvorením vesmírnej AI infraštruktúry s výkonom až 100 GW.
Garman však upozorňuje, že súčasná frekvencia štartov je príliš nízka a náklady zostávajú vysoké. Dokonca ani výrazné zrýchlenie štartov podľa neho nemusí stačiť na realizáciu takýchto ambicióznych plánov.
Samostatným problémom je údržba. Kým v pozemskom dátovom centre možno pokazené GPU alebo celý server pomerne jednoducho vymeniť, vo vesmíre je servis komplikovaný a drahý. Elektronika navyše musí odolávať radiácii a ďalším nepriaznivým podmienkam.
Garman napriek tomu vesmírne dátové centrá úplne neodpisuje. Pripúšťa, že všetky tieto problémy sú technicky riešiteľné, no ich prekonanie si vyžiada zásadný pokrok v technológiách a ekonomike vesmírnych letov.
Komentáre