Americkí vedci dosiahli ďalší pokrok vo vesmírnej robotike. Tím z California Institute of Technology (Caltech) v spolupráci s agentúrou DARPA úspešne otestoval autonómny systém ASTRA, ktorý dokázal priamo vo vesmíre zostaviť časť nosnej konštrukcie bez pomoci astronautov.
Robot je súčasťou programu NOM4D, ktorý skúma možnosti výroby a montáže veľkých konštrukcií priamo na obežnej dráhe. Doteraz sa väčšina vesmírnych zariadení skladala na Zemi a do vesmíru sa dopravovala vcelku alebo v zloženom stave. Ich veľkosť je preto obmedzená rozmermi nákladového priestoru rakiet.
ASTRA skúša iný prístup. Do vesmíru dopraví jednotlivé stavebné diely, ktoré následne spája robotický mechanizmus. Ten vyberá kompozitné rúrky a hliníkové spojky zo zásobníkov, umiestňuje ich na montážnu plochu a vytvára opakujúce sa časti nosnej konštrukcie. Na ne sa následne môže upevniť tenká reflexná fólia.
Experiment sa začal v marci 2026, keď zariadenie vyštartovalo na obežnú dráhu v rámci misie SpaceX Transporter-16. Robot mal za úlohu zostaviť reflektorovú anténu s plánovaným priemerom 1,4 metra. Dve jej časti boli pripravené už na Zemi a ASTRA dokázala vo vesmíre postaviť ďalšiu.
Celá anténa sa zatiaľ dokončiť nepodarila. Vývojárov obmedzoval čas a počas experimentu sa objavili viaceré technické problémy. Napriek tomu sa podarilo overiť, že automatizovaná montáž takéhoto typu môže fungovať aj v podmienkach vesmíru.
Význam technológie pritom ďaleko presahuje samotný experiment. DARPA počíta s tým, že podobné robotické systémy by v budúcnosti mohli vytvárať konštrukcie dlhé stovky metrov až kilometre.
Využitie by našli pri stavbe obrovských rádiových antén, nových vesmírnych teleskopov či solárnych elektrární, ktoré by zbierali energiu na obežnej dráhe. Namiesto vypúšťania hotových zariadení by tak rakety mohli do vesmíru dopravovať stavebný materiál a samotná montáž by prebiehala až na mieste.
ASTRA NOM4D Caltech DARPA SpaceX Transporter-16 vesmírna robotika montáž vo vesmíre solárne elektrárne
Komentáre