Mexico City patrí medzi najrýchlejšie klesajúce metropoly sveta. Nové dáta zo satelitu NISAR ukazujú, že niektoré časti mesta sa počas niekoľkých mesiacov prepadávali o viac ako 2 centimetre mesačne. Dlhodobé merania pritom v minulosti ukazovali v najhorších oblastiach tempo až okolo 35 centimetrov ročne.
Mexico City má problém, ktorý sa neprejavuje naraz, ale pomaly a neúnavne. Celé desaťročia klesá, pričom najväčšie riziko nevytvára len samotný pokles, ale rozdiely medzi jednotlivými časťami mesta. Jedna ulica, blok domov alebo časť trate môže klesať rýchlejšie než susedná oblasť, čo postupne trhá cesty, poškodzuje budovy, potrubia aj ďalšiu infraštruktúru. NASA uvádza, že nové dáta zo satelitu NISAR zachytili pokles Mexico City a jeho okolia medzi 25. októbrom 2025 a 17. januárom 2026.
Príčina je známa už dlho. Mesto bolo postavené na sedimentoch bývalého jazera Texcoco a veľká časť jeho podložia je mäkká a náchylná na stláčanie. Dlhodobé čerpanie podzemnej vody spôsobuje, že sa tieto vrstvy postupne prepadávajú. K tomu sa pridáva hmotnosť rozsiahlej zástavby, ciest, letiska a ďalšej infraštruktúry. Pokles bol v meste prvýkrát zdokumentovaný už v roku 1925 a v 90. rokoch a po roku 2000 dosahovali niektoré oblasti tempo až približne 35 centimetrov ročne.
Nové satelitné merania neukazujú len všeobecný problém, ale aj konkrétne miesta, kde je pokles najvýraznejší. Na mape z dát NISARu sú tmavomodrou farbou označené oblasti, ktoré v sledovanom období klesali o viac ako 2 centimetre mesačne. Žlté a červené oblasti sú podľa NASA zatiaľ skôr zvyškový šum, ktorý sa má znižovať s pribúdajúcimi preletmi satelitu. Práve opakované merania majú pomôcť vytvoriť presnejší obraz toho, kde mesto klesá najrýchlejšie.
Dopady sú viditeľné v bežnom fungovaní mesta. Pokles deformuje cesty, narúša vodovodné a kanalizačné siete a poškodzuje budovy. AP pripomína, že Mexico City má v širšej metropolitnej oblasti približne 22 miliónov obyvateľov a za posledné storočie sa niektoré časti prepadli o viac ako 12 metrov. Problém sa týka aj známych častí mesta, vrátane letiska Benito Juárez a historického centra.
Jedným z najviditeľnejších symbolov je Pamätník anjela nezávislosti na Paseo de la Reforma. Monument bol dokončený v roku 1910 a má 36 metrov, no k jeho podstavcu muselo časom pribudnúť 14 schodov. Dôvodom nie je prestavba pamätníka, ale pokles okolitého terénu. Podobne sa v centre mesta prejavujú aj naklonené historické budovy.
Riziko sa týka aj metra. Štúdia z roku 2024 v Scientific Reports upozornila, že rýchlosť poklesu v Mexico City môže dosahovať až 500 milimetrov ročne a postupne poškodzuje základnú infraštruktúru vrátane systému metra. Autori spomínajú aj kolaps nadzemnej časti linky metra z roku 2021, ktorý zvýšil pozornosť venovanú štrukturálnym rizikám a potrebe presnejšieho sledovania podložia.
NISAR je spoločný projekt NASA a Indickej organizácie pre vesmírny výskum. Pre Mexico City je dôležité najmä to, že dokáže opakovane merať veľmi malé zmeny povrchu z obežnej dráhy. Satelit tak môže pomôcť určiť, ktoré časti mesta potrebujú prioritu pri opravách, kde je potrebné lepšie plánovanie výstavby a kde môže byť najväčšie riziko pre potrubia, cesty, metro alebo veľké verejné stavby.
Samotné merania však problém nevyriešia. Mexico City bude musieť ďalej riešiť hlavne vodné hospodárstvo, pretože nadmerné čerpanie podzemnej vody zostáva jednou z hlavných príčin prepadávania. Satelitné dáta môžu byť aspoň presnou mapou toho, kde sa zem pod mestom správa najhoršie a kde sa z pomalého pohybu môže stať drahý infraštruktúrny problém.
Mexico City NISAR NASA jazero Texcoco podzemná voda Benito Juárez Paseo de la Reforma Scientific Reports
Komentáre