Program návratu ľudí na Mesiac mal byť ukážkou novej éry, v ktorej štát spojí sily so súkromným sektorom a urýchli vývoj. Pri Starshipe sa však čoraz viac ukazuje aj opačná stránka tejto stávky. Kľúčový lunárny systém od SpaceX naberá sklz, technické riziká ostávajú obrovské a NASA medzitým čaká na partnera, ktorý mal celý program zrýchliť, no zatiaľ ho skôr brzdí. Podľa marcovej správy NASA Office of Inspector General vývoj lunárnych landerov vrátane Starshipu posunie plánované termíny misií Artemis a riziká ostávajú vysoké.
Najväčší problém nie je len v tom, že Starship ešte nie je hotový ako lunárny pristávací systém. Ešte väčší problém je, že celý koncept je extrémne komplikovaný. Pred jednou lunárnou misiou musí SpaceX najprv dostať na nízku obežnú dráhu skladovací Starship, potom sériu tankerov a následne zvládnuť viac než desať dokovaní a prečerpávaní paliva. Správa OIG hovorí o viac než 10 tankerových letoch a o tom, že agregácia paliva sa má začať viac než 200 dní pred štartom posádky. To už nie je elegantné riešenie, ale logistický maratón vo vesmíre, ktorý zatiaľ nikto v takejto podobe nepredviedol.
Kritika je na mieste aj preto, že SpaceX pri Starshipe už roky pôsobí dojmom, že tlačí skôr na tempo testov a mediálny efekt než na stabilné plnenie míľnikov, ktoré potrebuje NASA. Z pohľadu fanúšika je to fascinujúci vývoj. Z pohľadu programu Artemis je to však slabá útecha. NASA nepotrebuje ďalší virálny test alebo explóziu, ale spoľahlivý systém s jasným harmonogramom. A práve tam dnes Starship zlyháva. OIG priamo uvádza, že vývojové výzvy oneskoria plánované štarty Artemis.
Otáznik visí aj nad tým, ako sa vôbec podarilo tento kontrakt presadiť v takejto podobe. Faktom je, že NASA v roku 2021 vybrala pre HLS Option A iba SpaceX, pretože po rokovaniach už rozpočet umožňoval udeliť len jedno ocenenie a SpaceX sa zmestil do finančných možností. GAO neskôr protesty Blue Origin a Dynetics zamietol s tým, že NASA neporušila pravidlá obstarávania. Formálne teda kontrakt prešiel legálne. To však ešte neznamená, že išlo o najrozumnejšiu stratégiu pre celý program. NASA sama v staršej správe OIG priznala, že problémom bolo podfinancovanie HLS a výber jediného dodávateľa.
Práve tu je jadro kritiky. NASA si pri tak dôležitej časti lunárneho programu postavila veľkú časť plánu na jednom extrémne ambicióznom a technicky neoverenom riešení. Namiesto konzervatívnejšieho prístupu stavila na systém, ktorý je síce na papieri revolučný, ale v praxi si pýta obrovské množstvo štartov, tankovanie kryogénneho paliva na orbite a veľmi presnú koordináciu. Keď sa takýto projekt začne posúvať, neposúva sa len jeden hardvér. Posúva sa celý program Artemis.
Vymení SpaceX konkurenčný Blue Origin?
SpaceX si vybudoval povesť firmy, ktorá dokáže hýbať priemyslom rýchlejšie než tradiční hráči. Pri lunárnej verzii Starshipu však zatiaľ vidíme skôr opak. Program je pomalý, technicky preťažený a čím viac sa ukazuje skutočný rozsah požiadaviek, tým viac vyzerá pôvodná stávka NASA ako hazard s harmonogramom.
Síce to NASA oficiálne nehovorí, ale ak bude SpaceX meškať, nahradí ho Blue Origins. Zatiaľ potvrdili, že spolupracujú na lander rakete. Lety s ním sú síce naplánované až na ďalšie misie, ale ľahko sa môže stať, že ich vymenia.
Aktuálny plán misie na Mars vyzerá nasledovne:
Artemis II
Prvá pilotovaná obletová misia okolo Mesiaca. NASA ju stále uvádza na rok 2026, ale už vo februári priznala technický problém s prúdením hélia do horného stupňa SLS a raketu musela stiahnuť späť do Vehicle Assembly Building na opravy.
- Dokončenie a certifikácia SLS + Orion pre pravidelné lety
Artemis II má byť prvý pilotovaný test SLS a Orionu. Kým táto misia neprebehne úspešne, NASA nemá potvrdené, že základná dopravná časť programu je pripravená na ďalšie kroky s posádkou.
Artemis III
Aktuálne je plánovaná na 2027 a má otestovať rendezvous a docking Orionu s komerčnými landermi. To znamená, že ešte pred reálnym pristátím treba zvládnuť integráciu NASA hardvéru s komerčným pristávacím systémom.
- Plne funkčný Human Landing System
SpaceX musí pripraviť lunárnu verziu Starshipu tak, aby bola schopná bezpečne fungovať ako pristávací systém pre Mesiac. OIG upozorňuje, že práve vývoj HLS je dnes jedným z hlavných zdrojov sklzu. - Orbitálne tankovanie Starshipu
Toto je jeden z najväčších technických uzlov celého programu. Lunárna misia so Starshipom si vyžiada sériu tankerových letov, dokovania a prečerpávania kryogénneho paliva na orbite. Bez zvládnutia tohto kroku sa lunárna verzia Starshipu na Mesiac prakticky nedostane. - Dlhodobé skladovanie kryogénneho paliva vo vesmíre
Nestačí palivo len dopraviť. NASA aj OIG upozorňujú, že bude treba udržať metán a kyslík v použiteľnom stave počas dlhšieho obdobia na orbite, čo je samostatná technická výzva. - Lunárne skafandre a povrchové systémy
Artemis nie je len o rakete a landeri. Na pristátie treba aj pripravené skafandre a povrchové operácie pre južný pól Mesiaca. Aj tieto vrstvy sú súčasťou reťazca, ktorý musí fungovať naraz.
Artemis IV
NASA ju po novom uvádza ako misiu v roku 2028, ktorá má smerovať k pristátiu. Posádka poletí v Orione do lunárnej orbity a tam sa spojí s landerom. Ak sa predchádzajúce testy alebo HLS posunú, dopad pôjde priamo sem.
- Gateway a širšia lunárna infraštruktúra
Artemis sa neplánuje len ako jednorazové pristátie, ale ako budovanie trvalejšej infraštruktúry pri Mesiaci. To znamená, že sklz v jednej kľúčovej časti môže spomaliť aj ďalšie nadväzujúce misie a rozširovanie architektúry.
Čiže ak teraz uvádzajú rok 2028 ako finálny, čakajme skôr 2030-32.
Komentáre