Ukrajina dostala dvojicu humanoidných robotov Phantom MK-1 určených na vojenské testovanie. Ide o zaujímavý moment nielen z pohľadu samotnej vojny, ale aj vývoja technológií, ktoré sa doteraz spájali skôr s laboratóriami, priemyslom alebo ukážkami budúcnosti. V tomto prípade už však nejde len o koncept či demonštráciu na výstave. Roboty majú prejsť hodnotením v prostredí, kde rozhoduje odolnosť, praktické využitie a schopnosť fungovať v nepredvídateľných podmienkach.
Podľa zverejnených informácií ich na Ukrajinu dodala americká firma Foundation ešte vo februári. O téme následne informoval magazín Time, na ktorý sa odvoláva aj pôvodný článok. Phantom MK-1 tak patrí medzi prvé humanoidné systémy, ktoré sa majú preveriť v reálnych podmienkach vojnového konfliktu.
Humanoidný robot ako vojak, zásobovač aj prieskumník
🇺🇦🤖 Phantom MK-1 humanoid robot soldiers have been delivered to Ukraine to evaluate their effectiveness, - TIME
— MAKS 25 🇺🇦👀 (@Maks_NAFO_FELLA) March 13, 2026
Two robots were delivered to Ukraine in February.
Ukraine has become the world's main testing ground for weapons manufacturers, including Western startups. pic.twitter.com/rIoUcgz0QN
Kým väčšina doteraz nasadzovaných robotických systémov na Ukrajine mala podobu dronov alebo menších pozemných platforiem, Phantom MK-1 stavia na inom princípe. Ide o humanoidný stroj, teda robot s konštrukciou pripomínajúcou človeka. Práve to má byť jeho výhodou.
Podľa vyjadrení vývojárov by humanoidný robot mohol plniť úlohy, ktoré sú dnes navrhnuté pre ľudského vojaka. Spomína sa najmä zásobovanie, prieskum a činnosť v priestoroch, kam sa klasické drony nedostanú jednoducho. Môže ísť napríklad o bunkre, úzke chodby, poškodené budovy alebo rôzne uzavreté objekty, kde je potrebný pohyb po schodoch, manipulácia s predmetmi a orientácia v komplikovanom prostredí.
Práve schopnosť fungovať v priestore určenom pre človeka je jedným z hlavných argumentov v prospech humanoidnej formy. Robot nemusí mať špeciálne upravené prostredie, ale teoreticky môže používať dvere, náradie, vozidlá či zbrane navrhnuté pre ľudské ruky a postavu. Vývojári otvorene hovoria o tom, že dlhodobou ambíciou je dostať takýto stroj do bodu, kde bude vedieť obsluhovať existujúce vojenské systémy bez potreby ich zásadnej prestavby.
Základné parametre Phantomu MK-1 / Phantomu:
- výška: 1,8 m
- hmotnosť: 80 kg
- nosnosť: 20 kg až 40 kg
Tu je na webe trochu chaos. Stránka uvádza pri jednom mieste 88,2 lb (40 kg), no hneď vedľa je aj prepočet 20 kg, takže verejne zobrazený údaj je momentálne nekonzistentný. Ako bezpečný údaj by som do článku dal radšej formuláciu, že verejné materiály uvádzajú nosnosť v rozpätí 20 až 40 kg. - rýchlosť pohybu: 1,7 m/s
- počet stupňov voľnosti: 19
- typ pohonu: vlastné cycloid actuators od Foundation
- maximálny špičkový krútiaci moment aktuátora: 160 Nm
- spätný krútiaci moment: menej než 1,0 Nm
- odozva aktuátorov: pod 10 ms
- napájanie aktuátorov: 48 V / 72 V
- krútiaci moment zápästia: 20 Nm
- krútiaci moment ramena: 119 Nm
- krútiaci moment nôh: viac než 160 Nm
Ukrajina ako miesto, kde sa technológie skúšajú v praxi
Vojna na Ukrajine sa už dlhšie označuje za konflikt, ktorý výrazne zrýchľuje vývoj bezposádkových a autonómnych systémov. To, čo sa ešte pred pár rokmi testovalo pomaly a v obmedzenom rozsahu, sa dnes často vyhodnocuje priamo v teréne. Týka sa to najmä dronov, elektronického boja, automatizácie prieskumu, softvéru na spracovanie dát a tiež rôznych pozemných robotických platforiem.
Nasadenie humanoidných robotov preto zapadá do širšieho trendu. Ukrajina sa stala miestom, kde si vývojári a armády overujú, čo technológia zvládne v podmienkach, ktoré sa nedajú úplne nasimulovať. Bojisko totiž preverí nielen samotný hardvér, ale aj spoľahlivosť senzorov, odolnosť proti rušeniu, výdrž batérií, reakcie pri poškodení a schopnosť fungovať pod stresom.
gm, here’s a video of @foundation_robo’s Phantom MK1 being built. pic.twitter.com/56Lh3zmGkb
— XMAQUINA (@xmaquina) February 9, 2026
Pre firmu Foundation ide o cennú spätnú väzbu. Ak sa má podobná technológia v budúcnosti presadiť, musí ukázať, že nie je len zaujímavým experimentom, ale že dokáže plniť konkrétne úlohy lepšie alebo bezpečnejšie než človek v rovnakej situácii.
Vývojári hovoria aj o zbraniach a vozidlách
Jednou z najvýraznejších častí článku sú vyjadrenia, podľa ktorých by humanoidný robot mohol raz obsluhovať široké spektrum vybavenia používaného armádou. Nejde teda len o prenášanie materiálu alebo prieskum. Vízia je širšia. Robot má byť schopný interagovať s technikou, ktorú dnes používajú vojaci, od vozidiel až po zbraňové systémy.
To je zároveň bod, pri ktorom sa z technologickej novinky stáva aj vážnejšia téma. Humanoidný stroj totiž nie je len ďalší robot na diaľkové ovládanie. Ak by sa podobné platformy rozšírili, mohli by časom zasiahnuť priamo do spôsobu vedenia bojových operácií. Namiesto špecializovaných dronov pre jednu úlohu by armády mohli mať k dispozícii univerzálnejšie jednotky schopné presúvať sa v ľudskom prostredí a pracovať s existujúcou výbavou.
Technológia má zatiaľ aj viac slabín, testovanie v teréne ukáže viac
Aj keď celý koncept pôsobí futuristicky, realita je zatiaľ oveľa zložitejšia. Humanoidné roboty sú stále náročné na prevádzku, drahé a technicky komplikované. Phantom MK-1 podľa článku využíva približne 20 motorov na riadenie pohybu, čo znamená veľa mechanických častí, ktoré sa môžu pokaziť. V bojových podmienkach pritom stačí aj menšia porucha a systém môže prestať byť použiteľný.
Problémom je aj hmotnosť, spotreba energie a potreba pravidelného nabíjania. Na rozdiel od človeka, ktorý môže improvizovať, meniť tempo a prispôsobiť sa podmienkam, robot je stále limitovaný výdržou, konštrukciou a kvalitou softvéru. Každý zásah, pád alebo zlyhanie senzora môže mať vážne následky.
S tým súvisí aj otázka ceny. Ak je humanoidný robot príliš drahý a pritom zraniteľný, armáda musí veľmi starostlivo vyhodnocovať, či sa jeho nasadenie oplatí. Na bojisku, kde sa denne strácajú drony a technika vo veľkom počte, je ekonomická stránka mimoriadne dôležitá.
Bezpečnosť, hacknutie a chyby umelej inteligencie
Samostatnou témou sú riziká spojené s autonómiou a umelou inteligenciou. Článok pripomína, že aj dnešné AI systémy robia chyby a môžu vytvárať nesprávne závery či chybné rozhodnutia. V bežnom digitálnom prostredí je to problém. Na bojisku by však podobné zlyhanie mohlo mať oveľa vážnejšie následky.
Experti preto upozorňujú, že pri smrtiacich autonómnych systémoch nemožno tolerovať situácie, keď model občas rozhodne nesprávne, hoci vystupuje sebaisto. V prípade humanoidného bojového robota navyše vzniká aj riziko hacknutia, prevzatia kontroly alebo získania citlivých dát po zajatí nepriateľom. Podobne ako pri dronoch, aj tu môže byť kompromitovaný systém zdrojom informácií o softvéri, komunikácii a spôsobe nasadenia.
Otázniky sa objavujú aj pri správaní stroja v neštandardných situáciách. Človek vie často intuitívne reagovať, odhadnúť riziko alebo zvoliť menej nebezpečné riešenie. Robot takúto schopnosť zatiaľ nemá na úrovni, ktorá by bola porovnateľná s ľudským rozhodovaním.
Foundation has delivered two Phantom MK-1 humanoid robots to Ukraine for testing, the company told Time. Co-founder Mike LeBlanc called what he witnessed in Ukraine "truly shocking," describing it as "a full-scale robot war where the robot is the primary fighter." #Ukraine pic.twitter.com/qZ654bAUAM
— NOELREPORTS 🇪🇺 🇺🇦 (@NOELreports) March 13, 2026
Phantom MK-2 má prísť už čoskoro - na rozdiel od predchodcu bude vodeodolný
Firma Foundation sa pritom nezastavuje pri aktuálnej verzii. Podľa článku pripravuje Phantom MK-2, ktorý má doraziť v apríli. Novšia verzia má priniesť lepšiu elektroniku, odolnosť voči vode, väčšiu kapacitu batérie a schopnosť niesť náklad do 80 kilogramov. Lepšiu vodeodolnosť, čo je dôležité v reálnych podmienkach.
To naznačuje, že vývoj ide rýchlo dopredu a súčasná generácia je len prvým krokom. Podobne ako pri dronoch sa môže stať, že jednotlivé verzie budú pribúdať v krátkych intervaloch a každá z nich odstráni časť slabín predchádzajúceho modelu. Práve vojna tento proces zrýchľuje, pretože spätná väzba prichádza okamžite a veľmi priamo.
Budúcnosť vojny sa môže meniť
Článok pracuje aj s širšou myšlienkou, že budúce konflikty môžu byť čoraz viac súbojom strojov. Už dnes je zrejmé, že drony, robotické systémy a softvér majú na bojisku väčšiu úlohu než pred niekoľkými rokmi. Humanoidné roboty by mohli tento trend posunúť ďalej, pretože prinášajú predstavu stroja, ktorý sa dokáže pohybovať a konať podobne ako človek.
Zatiaľ však nejde o náhradu vojakov v plnom zmysle slova. Skôr o prvé pokusy zistiť, kde má takáto technológia praktický zmysel a kde naráža na limity. Phantom MK-1 tak dnes pôsobí skôr ako experiment na hrane medzi vývojom a reálnym nasadením. Už samotný fakt, že sa podobné stroje testujú vo vojne, však ukazuje, kam sa vojenské technológie posúvajú.
Komentáre