Koncern Stellantis oznámil zásadný obrat vo svojej stratégii elektromobility. Po nadhodnotení tempa prechodu na elektrické autá odpíše náklady vo výške 26,2 miliardy dolárov. Ide o reakciu na slabší dopyt po elektromobiloch v USA, zmenu politického prostredia po voľbách v roku 2024 a ústup od štátnych stimulov aj prísnych emisných pravidiel. Podobný krok už skôr urobili aj Ford a General Motors, ktoré takisto priznali miliardové straty spojené s prehodnotením EV plánov.
Stellantis zaostal v elektrifikácii najmä v segmente pickupov a SUV. Zatiaľ čo konkurencia stihla uviesť elektrické verzie veľkých pickupov, značka Ram sa k nim v USA prakticky nedostala a niektoré plánované projekty boli zrušené. Prvé elektrické modely značky Jeep v USA navyše nenaplnili očakávania. Zrušené alebo obmedzené projekty prinesú firme stratu približne 3,4 miliardy dolárov, ďalšie miliardy pôjdu na nevyužité platformy, existujúce kontrakty, zmenšenie dodávateľského reťazca batérií, prepúšťanie v Európe a riešenie záručných problémov.
Generálny riaditeľ Antonio Filosa priznal, že firma precenila rýchlosť energetickej transformácie a vzdialila sa reálnym možnostiam a potrebám zákazníkov. Do budúcna chce Stellantis investovať približne 13 miliárd dolárov v USA, vytvoriť asi 5 000 pracovných miest a zamerať sa najmä na klasické spaľovacie modely. Plánuje sa návrat veľkých motorov, vrátane novej V8 verzie pickupu Ram 1500, benzínovej verzie Dodge Charger a rozšírenia ponuky SUV značky Jeep.
Hoci niektoré automobilky dnes prehodnocujú tempo elektrifikácie, dáta z Európskej únie ukazujú, že podiel čisto elektrických áut na trhu dlhodobo rastie. Ku koncu roka sa v EÚ dostal približne na úroveň 20 % nových registrácií. Tento rast však nie je lineárny ani rovnomerný v jednotlivých krajinách a segmentoch. Dopyt po elektromobiloch je citlivý na výšku dotácií, cenu elektriny, dostupnosť nabíjacej infraštruktúry aj celkovú ekonomickú situáciu. Práve rozdiel medzi stabilným, ale pomalším rastom v Európe a ambicióznymi plánmi výrobcov je jedným z dôvodov, prečo dnes automobilky korigujú svoje pôvodné EV stratégie.
Výraznou výnimkou v rámci Európy sú severské krajiny. Najmä Nórsko, ale aj Švédsko či Dánsko dosahujú podiely elektrických áut, ktoré sú výrazne nad európskym priemerom. V Nórsku tvoria elektromobily už väčšinu nových registrácií, v niektorých mesiacoch presahujú 80 %. Dôvodom nie je len environmentálna politika, ale najmä dlhodobé daňové zvýhodnenia, vysoké ceny fosílnych palív, hustá nabíjacia infraštruktúra a vyššia kúpyschopnosť obyvateľstva. Severský model tak ukazuje, že pri správne nastavených podmienkach dokáže prechod na elektrické autá fungovať rýchlo, no zároveň ide o špecifické trhy, ktoré sa len ťažko dajú priamo preniesť do zvyšku Európy.
Komentáre