Európska energetika dosiahla v roku 2025 významný míľnik. Podľa správy European Electricity Review 2026 od analytického think-tanku Ember vyrobili veterné a solárne elektrárne v krajinách EÚ viac elektriny než všetky fosílne zdroje dohromady. Ide o prvý takýto prípad v histórii Únie.
Vietor a slnko sa v roku 2025 podieľali na výrobe elektriny v EÚ podielom 30 %, zatiaľ čo fosílne palivá klesli na 29 %. Ešte pred piatimi rokmi pritom tieto obnoviteľné zdroje tvorili len približne pätinu európskej výroby elektriny. Výrazný rast je výsledkom dlhodobých investícií do obnoviteľných technológií, najmä solárnych elektrární, ktoré zaznamenali ďalší rekordný rok.
Solárna energia dosiahla v EÚ v roku 2025 výrobu 369 TWh, čo predstavuje medziročný nárast o viac než 20 %. Solárne zdroje sa tak dostali na úroveň 13 % celkovej výroby elektriny v Únii a v niektorých krajinách, ako Maďarsko, Grécko, Španielsko či Holandsko, pokrývali viac než pätinu spotreby. Vietor si udržal stabilnú pozíciu s podielom 17 % a zostal druhým najväčším zdrojom elektriny v EÚ.
Napriek tomuto posunu však ceny elektriny v roku 2025 neklesali. Dôvodom bol rast výroby z plynu, ktorý medziročne stúpol o 8 %, najmä v dôsledku slabšieho hydroenergetického roka. Vyššie využívanie plynových elektrární zvýšilo náklady na dovoz plynu do EÚ o 16 % a prispelo k cenovým výkyvom na veľkoobchodných trhoch. Správa tak upozorňuje, že hlavným faktorom nestability cien zostáva závislosť od plynu, nie rast obnoviteľných zdrojov.
Uhlie naopak pokračovalo v dlhodobom ústupe a jeho podiel klesol na historické minimum 9,2 %. V 19 členských štátoch EÚ sa výroba elektriny z uhlia dostala pod hranicu 5 %, čo potvrdzuje jeho čoraz okrajovejšiu úlohu v európskom energetickom mixe.
Autori správy zároveň poukazujú na význam rýchlo rastúceho nasadzovania batériových úložísk. Práve batérie, spolu s posilňovaním prenosových sietí a flexibilitou spotreby, majú umožniť lepšie využitie veternej a solárnej energie a obmedziť potrebu drahých plynových zdrojov v čase špičiek.
Čo to znamená do budúcnosti?
- Menej závislosti od dovážaných palív
Rast veternej a solárnej energie znižuje potrebu dovozu uhlia, ropy a plynu. Pre EÚ to znamená nižšie geopolitické riziká a menší vplyv externých dodávateľov na ceny elektriny. - Ceny elektriny budú závisieť od batérií, nie od panelov
Samotný rast obnoviteľných zdrojov už nestačí. Kľúčové bude rozširovanie batériových úložísk a flexibilného riadenia siete, ktoré umožnia ukladať prebytky energie a vykrývať večerné špičky bez plynových elektrární. - Plyn zostane problémovým zdrojom pre cenovú stabilitu
Aj pri klesajúcom podiele fosílnych zdrojov má plyn veľký vplyv na tvorbu cien. Bez jeho obmedzenia budú výkyvy cien pretrvávať, najmä počas zimných mesiacov a špičkovej spotreby. - Elektrické siete sa stanú úzkym miestom transformácie
Prenosové a distribučné siete budú musieť prejsť modernizáciou. Bez ich posilnenia nebude možné efektívne zapojiť ďalšie veterné, solárne ani batériové projekty. - Domácnosti a firmy získajú väčšiu úlohu v energetike
Viac strešných fotovoltík, lokálnych batérií a komunitných riešení posunie časť výroby bližšie k spotrebe. To môže znížiť záťaž siete a zvýšiť energetickú sebestačnosť regiónov. - Uhlie sa stane okrajovým zdrojom
Trend z roku 2025 naznačuje, že uhlie už nebude zohrávať významnú rolu v európskej energetike. Väčšina krajín EÚ smeruje k jeho takmer úplnému vyradeniu z výroby elektriny. - Energetika sa bude čoraz viac prepájať s technológiami
Riadenie spotreby, smart merače, dynamické tarify a automatizácia sa stanú bežnou súčasťou domácností aj firiem. Energetický systém bude fungovať viac ako digitálna platforma než ako klasická infraštruktúra.
Rok 2025 tak ukazuje, že energetická transformácia v EÚ už nie je len plánom do budúcnosti, ale reálnym procesom. Zároveň však naznačuje, že ďalší krok nebude len v ďalšej výstavbe obnoviteľných zdrojov, ale najmä v technológiách, ktoré dokážu stabilizovať sieť a znížiť závislosť Európy od dovážaných fosílnych palív.
Zdroj: ember-energy.org












Komentáre