Medzinárodný tím astronómov identifikoval mimoriadne mladý, no prekvapivo extrémny zhluk galaxií s označením SPT2349-56, ktorý existoval už približne 1,4 miliardy rokov po Veľkom tresku. Ide o objekt starý asi 12 miliárd rokov, ktorého vlastnosti sú v priamom rozpore s tým, čo doteraz predpokladali kozmologické modely.
Kľúčovým problémom je tzv. intraklastrové médium, teda plyn nachádzajúci sa medzi galaxiami. Podľa súčasných teórií by mal byť v takomto ranom štádiu vývoja pomerne riedky a chladný, pričom extrémne teploty by mal dosiahnuť až po miliardách rokov postupného gravitačného kolapsu. V prípade SPT2349-56 je však realita úplne iná.
Pozorovania pomocou observatória ALMA ukázali, že plyn v tomto „detskom“ zhluku už teraz dosahuje teploty viac než 10 miliónov Kelvinov, čo je približne päťnásobok hodnôt, ktoré by podľa modelov mali v takomto období existovať. Energeticky tak prekonáva aj mnohé masívne zhluky galaxií v dnešnom vesmíre. Signál bol natoľko silný, že ho výskumníci spočiatku považovali za chybu merania, no po mesiacoch overovania sa potvrdilo, že ide o reálny jav.
Zhluk je zároveň extrémne chaotický. V oblasti s priemerom približne 500 000 svetelných rokov sa nachádza viac než 30 aktívnych galaxií, ktoré produkujú nové hviezdy tempom až 5 000-krát rýchlejším než Mliečna cesta. Vedci predpokladajú, že významnú úlohu zohrávajú aj minimálne tri supermasívne čierne diery, ktorých energetické výtrysky mohli plyn zahriať oveľa rýchlejšie, než by to dokázala samotná gravitácia.
Objav naznačuje, že vznik najväčších štruktúr vo vesmíre nemusel byť pomalý a postupný, ale mohol prebiehať v prudkých energetických výbuchoch, ktoré zásadne ovplyvnili ich ďalší vývoj. Zároveň to posúva úlohu supermasívnych čiernych dier oveľa hlbšie do minulosti, keď už mohli výrazne formovať svoje okolie v čase, keď boli prvé galaxie ešte len v ranom štádiu vývoja.
SPT2349-56 ALMA intraklastrové médium galaxií Veľký tresk Mliečna cesta supermasívne čierne diery Kelvinov
Komentáre