Obavy západných krajín zo zahraničných komponentov v dronoch dostali ďalší konkrétny príklad. Britské ministerstvo obrany pri bezpečnostnej kontrole zistilo, že kamery namontované na nových bezposádkových člnoch K3 Scout používaných Royal Navy komunikovali s IP adresou v Číne. Nešlo pritom o čínske drony, samotné plavidlá vyrába britská spoločnosť Kraken Technology Group. Problém sa skrýval hlbšie v dodávateľskom reťazci, v kamerovom systéme dodanom treťou stranou.
Konkrétne išlo o takzvanú heartbeat komunikáciu, teda pravidelné dátové pakety, ktorými zariadenie potvrdzuje vzdialenému systému, že je zapnuté a funguje. Britské ministerstvo obrany tvrdí, že vyšetrovanie nenašlo dôkazy o tom, že by do Číny odišli zábery, zvuk, poloha plavidiel alebo iné citlivé vojenské informácie. Napriek tomu boli po odhalení komunikácie internetové pripojenia dotknutých kamier odstránené.
Royal Navy pritom objednalo 20 plavidiel K3 Scout v rámci programu Beehive. Ide o rýchle bezposádkové člny určené napríklad na prieskum a ochranu jednotiek, pričom môžu niesť aj ďalšie vybavenie. Incident tak ukázal problém, ktorý sa pri moderných dronoch rieši čoraz častejšie. Nestačí vedieť, kto vyrobil samotný dron. Kamera, komunikačný modul, navigácia, riadiaca elektronika alebo senzory môžu pochádzať od úplne iných spoločností a využívať vlastné cloudové alebo komunikačné služby.
USA chcú ísť ešte ďalej
Prakticky v rovnakom období pripravuje americká FCC ďalšie sprísnenie pravidiel pre zahraničné drony a ich kritické komponenty. Tentoraz by sa obmedzenie mohlo týkať aj zariadení, ktoré už v minulosti dostali potrebnú autorizáciu a mohli sa v USA predávať.
FCC navrhuje zakázať ďalší dovoz a predaj zahraničných dronov a kritických komponentov z Covered Listu, ak spĺňajú jej novú definíciu „military-grade“ techniky. Zákaz by sa netýkal ďalšieho používania dronov, ktoré si zákazníci už kúpili. Zatiaľ navyše ide o návrh, ku ktorému FCC zbiera pripomienky, nie o hotový zákaz.
Do tejto kategórie chce FCC zaradiť napríklad:
- drony s hmotnosťou pri vzlete 25 kg a viac,
- drony schopné rozprašovať látky,
- drony s termovíznymi senzormi,
- drony vybavené LiDARom,
- automatické dokovacie a nabíjacie stanice,
- systémy pripravené na integráciu vojenského vybavenia,
- drony a riadiace systémy schopné koordinovaného rojového letu.
Práve LiDAR a termovízia robia návrh neobvykle širokým. Ani jedna z týchto technológií totiž nie je výhradne vojenská. LiDAR sa bežne používa pri mapovaní, 3D skenovaní, stavebníctve alebo autonómnej navigácii a termokamery využívajú hasiči, záchranári, poľnohospodári či technici pri kontrole budov a energetickej infraštruktúry.
FCC však argumentuje ich možným vojenským využitím. Termovízia umožňuje nočné pozorovanie a vyhľadávanie tepelných stôp, zatiaľ čo LiDAR môže vytvárať detailné trojrozmerné mapy terénu a pomáhať autonómnej navigácii aj v oblastiach bez GPS.
Zaujímavá je aj definícia rojových dronov. FCC pod ňu zahŕňa nielen vojenské roje schopné autonómnej koordinácie, ale dokonca aj systémy používané na synchronizované dronové svetelné šou. Samotný regulátor sa preto v dokumente pýta, či navrhnutý zoznam nezachytáva aj zariadenia, ktoré v skutočnosti vojenskými systémami nie sú.
Problém už nie je len značka na drone, ale súčiastky
Americké úrady svoje obavy odôvodňujú možnosťou neoprávneného sledovania, odosielania citlivých dát a zraniteľnosťami dodávateľského reťazca. Práve britský prípad dobre ukazuje, prečo sa pozornosť presúva zo samotných výrobcov dronov aj na jednotlivé komponenty.
Britský K3 Scout je totiž domáci vojenský systém od britského výrobcu, napriek tomu sa do neho cez externého dodávateľa dostala technológia, ktorá následne komunikovala so serverom v Číne. Zatiaľ nie sú dôkazy, že by Čína prostredníctvom systému získala citlivé vojenské informácie, ale už samotná existencia takejto komunikácie v zariadení používanom armádou ukazuje, aké komplikované je dnes kontrolovať celý technologický reťazec.
USA sa preto očividne snažia pravidlá nastaviť tak, aby nemuseli riešiť iba konkrétnu značku dronu, ale aj to, aké senzory, komunikačné systémy a ďalšie komponenty zariadenie obsahuje. Otázkou zostáva, či FCC pri snahe odstrániť bezpečnostné riziká nenastavila definíciu „vojenskej“ technológie až príliš široko a spolu s rizikovými systémami nezasiahne aj veľké množstvo úplne bežných profesionálnych dronov.
Komentáre