Nová štúdia vedená Univerzitou v Bonne prináša prvý jasnejší dôkaz, že dlhodobé vystavenie ionizujúcemu žiareniu po havárii v Černobyle z roku 1986 mohlo zanechať genetickú stopu aj v ďalšej generácii. Vedci sa zamerali na tzv. zhlukované de novo mutácie (cDNM), teda dve alebo viac mutácií nachádzajúcich sa tesne vedľa seba v DNA detí, ktoré sa u rodičov nevyskytovali.
Tieto zhluky môžu vzniknúť pri poškodení DNA reťazcov spôsobenom žiarením. Ak sa oprava DNA nepodarí presne, v genóme zostanú malé zoskupenia mutácií ako pozostatok takéhoto poškodenia.
Ako prebiehal výskum
Vedci analyzovali kompletné genómy:
- 130 detí pracovníkov podieľajúcich sa na likvidácii následkov černobyľskej havárie
- 110 detí nemeckých vojenských radarových operátorov pravdepodobne vystavených rozptýlenému žiareniu
- 1 275 detí rodičov bez známej expozície žiareniu
Priemerný počet zhlukovaných mutácií na dieťa bol:
- 2,65 v černobyľskej skupine
- 1,48 v skupine radarových operátorov
- 0,88 v kontrolnej skupine
Aj po štatistickej úprave dát zostal rozdiel významný. Navyše sa ukázalo, že vyššia odhadovaná dávka žiarenia u otca súvisela s vyšším počtom mutačných klastrov u dieťaťa.
Nie je to prvý genetický signál z Černobyľu
Hoci ide o prvý presvedčivejší dôkaz medzigeneračného efektu u ľudí, genetické zmeny v oblasti Černobyľu sa skúmajú už roky. Nedávne analýzy DNA túlavých psov žijúcich v uzavretej zóne ukázali, že ich populácia sa za približne 15 generácií geneticky odlíšila a vytvorila viacero izolovaných rodových línií.
Vedci pri nich dokázali detailne zmapovať rodokmene a skúmať mieru nových mutácií medzi rodičmi a potomkami. Cieľom je zistiť, ako dlhodobé vystavenie zvýšenej radiácii ovplyvnilo genóm veľkých cicavcov. Hoci výskum psov zatiaľ nepreukázal konkrétne zdravotné dôsledky, potvrdil, že chronická expozícia žiareniu môže zanechávať genetické stopy v populácii.
Nová štúdia na ľuďoch tak zapadá do širšieho obrazu, v ktorom sa Černobyľ stal dlhodobým „prirodzeným laboratóriom“ pre skúmanie účinkov žiarenia na genóm cicavcov.
Riziko pre zdravie je podľa vedcov nízke
Dôležitým zistením je, že deti vystavených rodičov nemali vyšší výskyt ochorení. Väčšina zistených mutácií sa pravdepodobne nachádza v nekódujúcich častiach DNA, teda mimo oblastí, ktoré priamo nesú informáciu pre tvorbu proteínov.
Vedci zároveň upozorňujú, že vplyv veku otca pri počatí je z hľadiska počtu prenesených mutácií výraznejší než efekt pozorovaný pri skúmanom ožiarení.
Napriek týmto obmedzeniam štúdia prináša prvý priamy dôkaz, že dlhodobé vystavenie nízkym dávkam ionizujúceho žiarenia môže zanechať merateľné genetické zmeny aj v ďalšej generácii ľudí. Výsledky zároveň rozširujú poznatky, ktoré sa postupne zbierajú aj z výskumu zvieracích populácií v uzavretej zóne.
Štúdia bola publikovaná v časopise Scientific Reports.
Zdroj: www.sciencealert.com












Komentáre