Niektoré krajiny stavajú solárne elektrárne na miestach, kde by ich ešte pred pár rokmi čakal málokto – priamo na hladine jazier, nádrží či zatopených baní. Plávajúce solárne farmy, známe ako floating photovoltaics, sa postupne menia z experimentu na regulárnu súčasť energetického mixu.
Najväčší rozmach dnes vidíme v Ázii, predovšetkým v Číne, kde vznikli rozsiahle projekty s desiatkami až stovkami megawattov výkonu. Panely sú uchytené na plávajúcich pontónoch, ukotvené ku dnu alebo k brehu a prepojené do klasickej elektrickej siete. Ide o kombináciu osvedčenej fotovoltiky a relatívne jednoduchej plávajúcej konštrukcie.
Hlavnou výhodou je efektívne využitie priestoru. Solárne parky nezaberajú poľnohospodársku pôdu ani stavebné pozemky, ale vodné plochy, ktoré by inak ostali energeticky nevyužité. V krajinách s vysokou hustotou obyvateľstva alebo drahou pôdou je to zásadný argument.
✨🇨🇳China is building solar farms over bodies of water. pic.twitter.com/Hdo1oJUtpm
— 🇨🇳XuZhenqing徐祯卿 (@XueJia24682) February 12, 2026
Zaujímavý je aj fyzikálny detail. Voda pod panelmi funguje ako prirodzený chladič. Fotovoltické články pracujú efektívnejšie pri nižších teplotách, takže mierne ochladzovanie môže zlepšiť výkon oproti klasickým pozemným inštaláciám. Zároveň zatienenie hladiny obmedzuje odparovanie vody, čo môže byť významné najmä v suchších regiónoch.
Technológia však nie je bez otáznikov. Počiatočné náklady bývajú vyššie, keďže konštrukcia musí odolávať vetru, vlnám a kolísaniu hladiny. Údržba na vode je náročnejšia než na pevnej zemi a dôležitá je aj ekologická rovnováha. Dlhodobé zatienenie časti vodnej plochy môže meniť teplotné a svetelné podmienky, čo si vyžaduje dôkladné posúdenie v každom konkrétnom projekte.
Napriek tomu sa plávajúce solárne farmy čoraz častejšie spomínajú ako logický doplnok k tradičným obnoviteľným zdrojom. Nejde o náhradu klasických solárnych parkov, ale o ďalšiu vrstvu energetickej skladačky. V kombinácii s vodnými nádržami, ktoré už majú existujúcu infraštruktúru a prístup k sieti, môžu predstavovať efektívne riešenie bez ďalšieho záberu krajiny.
Otázka teda neznie, či ide o kuriozitu. Skôr či sa z tejto technológie stane bežný prvok energetickej infraštruktúry tam, kde to dáva technický aj ekologický zmysel. Podľa tempa výstavby v posledných rokoch sa zdá, že odpoveď sa už formuje priamo na hladine.
Čo plávajúce solárne farmy prinášajú?
Výhody
- Nezaberajú poľnohospodársku ani stavebnú pôdu
- Využívajú existujúce vodné plochy, napríklad priehrady a zatopené bane
- Prirodzené chladenie panelov vodou môže mierne zvýšiť účinnosť
- Zatienenie hladiny znižuje odparovanie vody
- Možnosť kombinácie s existujúcou energetickou infraštruktúrou pri vodných nádržiach
Nevýhody a riziká
- Vyššie počiatočné náklady na plávajúce konštrukcie a kotvenie
- Náročnejšia údržba a servis na vode
- Citlivosť na extrémne počasie, vietor a vlny
- Potenciálny vplyv na vodné ekosystémy a kvalitu vody
- Potreba detailného environmentálneho posúdenia pri každom projekte
Prečo sa o nich hovorí ako o budúcnosti?
- Rýchly rast inštalácií v Ázii a postupne aj v Európe
- Tlak na efektívne využívanie priestoru v husto obývaných regiónoch
- Kombinácia výroby energie a úspory vody v oblastiach so suchom
- Doplnok ku klasickým solárnym a veterným zdrojom
solárne elektrárne plávajúce solárne farmy floating photovoltaics fotovoltika Čína energetický mix obnoviteľné zdroje vodné nádrže
Komentáre