Keď sa dnes obzrieme o štvrťstoročie späť, technologický skok pôsobí až nepravdepodobne. Internet na vytáčanom pripojení, DVD poštou od Netflixu a mobily bez dotykového displeja sú už len spomienkou. Rovnako nepredstaviteľne môže dnes pôsobiť aj svet roku 2050. Odborníci však tvrdia, že mnohé prvky sci-fi sa k nemu reálne približujú.
Filmy a hry ako Minority Report či Deus Ex ponúkli vízie rozšírených ľudských schopností, rozhraní ovládaných gestami a sveta, kde sa hranica medzi človekom a strojom rozplýva. Podľa vedcov a futurológov už dnes kráčame podobným smerom, len v oveľa pragmatickejšej podobe.
Splynutie človeka a technológie
Nanotechnológie, ktoré sú základom moderných čipov, by sa do roku 2050 mohli presunúť priamo do ľudského tela. Nejde však o neviditeľnosť či nadľudskú silu ako v hrách, ale skôr o zdravotné implantáty. Tie by mohli nepretržite sledovať zdravotný stav, pomáhať s komunikáciou alebo cielene doručovať lieky presne tam, kde sú potrebné.
Kybernetika ide ešte ďalej. Experimenty s implantátmi napojenými priamo na nervový systém už dnes ukazujú, že mozog môže komunikovať so strojmi bez fyzického rozhrania. Do polovice storočia by sa takéto technológie mohli využívať napríklad pri liečbe neurologických ochorení či psychických porúch, a to pomocou elektronickej stimulácie mozgu namiesto klasických liekov.
Zaujímavým konceptom sú aj tzv. digitálni dvojníci. Ide o virtuálne modely ľudského tela, ktoré sa aktualizujú pomocou reálnych dát. V praxi by to znamenalo, že si človek v simulácii vyskúša účinky novej liečby, zmeny stravy alebo životného štýlu ešte skôr, než ich podstúpi v skutočnosti.
AI ako osobný učiteľ
Umelá inteligencia má ambíciu zásadne zmeniť aj vzdelávanie. Namiesto jednotných učebníc by deti mohli používať imerzívne simulácie, ktoré sa prispôsobujú ich tempu a spôsobu učenia v reálnom čase. Výučba by sa odohrávala v kombinácii fyzického a virtuálneho prostredia, pričom AI učitelia by analyzovali biometrické údaje a reagovali na potreby konkrétneho žiaka.
Vzdelávanie by tak bolo menej štandardizované a viac personalizované. Škola by sa postupne menila z miesta memorovania faktov na prostredie, kde sa rozvíja schopnosť riešiť problémy a pracovať s informáciami.
Kvantové počítače a ďalší skok AI
Popri klasickej AI sa čoraz viac hovorí o kvantových počítačoch. Tie by mali zvládať extrémne zložité výpočty, napríklad simulácie molekúl pri vývoji nových liekov. Odborníci odhadujú, že prakticky využiteľné kvantové výpočty by sa mohli presadiť práve okolo roku 2050, čím by sa otvorili nové možnosti pre medicínu, materiálový výskum aj energetiku.
Svet bez zápch a život mimo Zeme
Autonómne vozidlá majú potenciál výrazne zmeniť dopravu. Ak budú autá navzájom komunikovať a reagovať synchronizovane, dopravné zápchy by sa mohli stať raritou. Na špecializovaných cestách pre autonómne vozidlá by sa jazdilo plynule, s minimálnym rizikom nehôd.
Zároveň pokračuje aj expanzia do vesmíru. Do roku 2050 sa počíta s obývateľnou základňou na Mesiaci a s tým, že časť priemyslu sa presunie mimo Zeme. Výroba liekov v mikrogravitácii je jednou z oblastí, kde by vesmírne prostredie mohlo priniesť lepšie výsledky než pozemské laboratóriá.
Medzi optimizmom a obavami
Sci-fi často ponúka skôr temnú víziu budúcnosti a ani súčasné diskusie o AI sa nevyhýbajú varovaniam. Napriek tomu viacerí odborníci pripomínajú, že v dlhodobom horizonte veda ľudstvu skôr pomáhala, než ubližovala.
Rok 2050 tak pravdepodobne nebude ani čistou utópiou, ani dystopiou. Skôr pôjde o svet, kde technológie hlboko preniknú do každodenného života a spoločnosť bude musieť hľadať rovnováhu medzi ich prínosmi a rizikami.
Netflix Minority Report Deus Ex nanotechnológie kybernetika umelá inteligencia autonómne vozidlá kvantové počítače
Komentáre