Viaceré nové štúdie naznačujú, že hranie videohier môže mať pozitívny vplyv na mentálne zdravie aj kognitívne schopnosti, ak prebieha v rozumnej miere. Výskumy sa zamerali najmä na vplyv hier na vyhorenie, náladu a tzv. „vek mozgu“, teda biologické ukazovatele súvisiace s učením a spracovaním informácií.
Prvá štúdia, publikovaná v decembri v JMIR Serious Games, skúmala vplyv hier zo sveta Super Mario Bros. a Yoshi na mladých dospelých, konkrétne vysokoškolských študentov. Autori dospeli k záveru, že tieto hry môžu znižovať riziko vyhorenia tým, že podporujú pocit detskej zvedavosti, radosti a celkovej pohody. Kombinácia rýchlej hrateľnosti a hravého vizuálu podľa výskumu prispieva k lepšej nálade a subjektívnemu pocitu oddychu.
Druhý výskum, publikovaný v októbri v Nature Communications pod názvom Creative experiences and brain clocks, mal výrazne širší záber a využíval objektívne merania mozgu pomocou EEG. Vedci porovnávali rôzne kreatívne aktivity, ako tanec, hudbu, výtvarné umenie a videohry. Výsledky naznačujú, že videohry môžu spomaľovať „starnutie mozgu“ a zároveň zlepšovať schopnosti učenia a riešenia problémov. Podobné pozitívne efekty sa však objavili aj pri iných kreatívnych činnostiach.
Autori oboch štúdií zároveň upozorňujú, že pozitívne účinky hier sú podmienené miernym a dobrovoľným hraním pre radosť. Nadmerné alebo kompulzívne hranie, najmä ak slúži len ako únik pred reálnymi problémami, môže mať opačný efekt. Hry môžu pomôcť zmierniť individuálny pocit vyhorenia, no neriešia systémové príčiny stresu, ako je nadmerná pracovná záťaž či neférové podmienky.
Výskumy tak skôr podporujú pohľad na videohry ako na zdravý koníček a formu občasného psychického oddychu. Nejde o univerzálny liek na stres či problémy v práci alebo škole, ale o jednu z možností, ako rozumne doplniť aktivity podporujúce duševnú pohodu.












Komentáre