Výskumníci z Kalifornskej univerzity v San Diegu prvýkrát použili humanoidné roboty pri operáciách živých zvierat. Upravený robot s prezývkou Surgie vykonal dve laparoskopické operácie, pri ktorých boli ošípaným odstránené žlčníky. Výsledky preklinického experimentu zverejnil vedecký časopis Nature.
Systém vychádza z komerčne dostupného humanoidného robota Unitree G1, ktorý výskumníci upravili na prácu s chirurgickými nástrojmi. Robot meria približne 150 centimetrov a váži okolo 27 kilogramov, takže je podstatne menší a ľahší než špecializované chirurgické systémy. Dokáže sa pohybovať v bežnej operačnej sále a používať nástroje určené pre ľudských chirurgov, hoci na ich uchytenie potrebuje špeciálne adaptéry.
Roboty však neoperovali autonómne. Každý pohyb Surgie ovládal skúsený chirurg pomocou vzdialenej konzoly, ovládačov a stereoskopického obrazu z laparoskopickej kamery. Ľudia zároveň vytvorili operačné vstupy a umiestnili porty. Keďže robot nemal kompatibilné nástroje na uzatvorenie cystického vývodu a podviazanie tepny, tieto časti zákroku vykonali chirurgovia klasickou laparoskopickou technikou.
Dôležité je aj spresnenie tvrdenia, že pri druhom zákroku operovali dvaja humanoidi spoločne. Univerzita ho takto prezentuje, no samotná štúdia uvádza, že druhý robot počas krátkej časti jedného zákroku držal kameru a pomáhal s odťahovaním tkaniva. Väčšinu asistencie pri oboch operáciách stále zabezpečoval človek. Nešlo teda o plne robotický operačný tím bez ľudí.
Obe operácie boli dokončené bez potreby prejsť na otvorenú operáciu alebo bežnú laparoskopiu. Prvý zákrok prebehol bez závažnejších komplikácií, pri druhom nastal menší únik žlče a krvácanie z oblasti pečene, ktoré chirurgovia zvládli odsávaním a elektrokoaguláciou. Čas aktívneho ovládania robota klesol z približne 56 minút pri prvom zákroku na 32 minút pri druhom.
Humanoid zatiaľ zaostáva za špecializovanými systémami, ako je da Vinci Xi. Pri testoch bol pomalší, mal obmedzenejší dosah a oneskorenie medzi pohybom chirurga a robota dosahovalo približne 156 milisekúnd. Robot sa počas operácií musel opakovane premiestňovať a kalibrovať, pričom niektoré prestávky trvali viac než tri minúty. Objavili sa aj problémy s prehrievaním.
Výskumníci vidia potenciál najmä v menších nemocniciach, odľahlých oblastiach, poľných nemocniciach alebo miestach, kde chýba dostatok chirurgického personálu. Humanoid by navyše nemusel slúžiť iba pri operácii. Mohol by prinášať nástroje, pripravovať operačnú sálu alebo pomáhať s ďalšími fyzickými úlohami.
K autonómnemu robotickému chirurgovi však vedie ešte dlhá cesta. Vedci musia vyriešiť presnosť, oneskorenie ovládania, prehrievanie, obmedzený dosah aj sterilizáciu. Pri experimentoch boli ramená robota iba prekryté sterilnými rukavicami, čo zatiaľ nespĺňa požiadavky na operácie ľudí. Výskumníci chcú v budúcnosti skúšať rozsiahlejšie zákroky a postupne pridávať autonómne úlohy, no najbližším realistickým využitím budú skôr humanoidní chirurgickí asistenti ovládaní človekom.
Pôvodný text teda zachytáva význam míľnika správne, ale veta, že „ďalším krokom je autonómia“, trochu preskakuje niekoľko poschodí. Najskôr musí byť robot spoľahlivý, sterilný a klinicky bezpečný. Až potom môže dostať väčšiu samostatnosť.
Kalifornská univerzita v San Diegu Surgie Unitree G1 Nature laparoskopická operácia da Vinci Xi humanoidný robot autonómia
Komentáre