Získavanie kyslíka z mesačného regolitu, teda z vrstvy prachu a rozdrvených hornín na povrchu Mesiaca, patrí medzi technológie, ktoré by mohli výrazne pomôcť pri dlhodobejšom pobyte ľudí mimo Zeme. Dôvod je jednoduchý. Ak by sa časť potrebných surovín dala vyrábať priamo na mieste, budúce misie by nemuseli voziť všetko zo Zeme, čo by znížilo náklady aj závislosť od pravidelného zásobovania. NASA dnes tento smer otvorene zaraďuje medzi priority infraštruktúry programu Moon to Mars.
Na prvý pohľad to môže znieť zvláštne, no mesačný prach skutočne obsahuje veľké množstvo kyslíka. Problémom nie je jeho neprítomnosť, ale forma, v akej sa nachádza. Kyslík je v regolitu chemicky viazaný v oxidoch a mineráloch, takže ho nemožno jednoducho “odfiltrovať”. Európska vesmírna agentúra už skôr uviedla, že lunárny regolit tvorí približne 40 až 45 percent kyslíka podľa hmotnosti, no na praktické využitie ho treba z materiálu najprv uvoľniť pomocou špeciálnych procesov.
Čo by mohol kyslík z mesačného regolitu priniesť:
- menej zásob kyslíka dovážaných zo Zeme
- podporu pre dlhší pobyt astronautov na povrchu Mesiaca
- možnosť využiť kyslík nielen na dýchanie, ale aj pri výrobe paliva
- lepší základ pre budovanie trvalejšej lunárnej infraštruktúry
- väčšie využitie miestnych zdrojov namiesto závislosti od pozemských dodávok
Práve preto sa vyvíjajú technológie, ktoré dokážu regolit zahriať, roztaviť alebo chemicky spracovať tak, aby sa z neho dal kyslík oddeliť. NASA vo februári 2026 priblížila testy projektu CaRD, v ktorom integrovaný prototyp využil koncentrovanú slnečnú energiu na extrakciu kyslíka zo simulovaného lunárneho materiálu. Agentúra tým ukázala, že tento smer už nie je len teoretickou úvahou, ale posúva sa k praktickým demonštráciám technológie.
Podobným smerom ide aj Blue Origin. Firma v septembri 2025 informovala, že jej systém Blue Alchemist má z regolitu vyrábať nielen dýchateľný kyslík a kyslík vhodný aj pre pohonné systémy, ale aj kovy, sklo či prvky potrebné pre energetickú infraštruktúru. V staršom technickom texte Blue Origin opisoval, že pri práci so simulantmi regolitu využíva elektrolýzu roztaveného materiálu, pri ktorej sa oddeľujú železo, kremík a hliník, pričom kyslík vzniká ako vedľajší produkt.
Dôležité je pritom aj to, že kyslík by na Mesiaci nemusel slúžiť len na dýchanie. Rovnaká surovina môže mať význam aj pre výrobu paliva, podporu energetických systémov či širšie fungovanie lunárnej základne. Ak sa totiž podarí využiť miestne zdroje, astronauti nebudú odkázaní len na náklad, ktorý si privezú so sebou. Práve tento princíp, označovaný ako ISRU, teda využívanie miestnych zdrojov, je dnes jedným z hlavných pilierov plánov na trvalejšiu prítomnosť na Mesiaci.
Technológia je však stále vo fáze vývoja a testov. Dnešné úspechy sa väčšinou týkajú práce so simulovaným lunárnym materiálom v laboratórnych alebo pololaboratórnych podmienkach, nie priamej prevádzky na Mesiaci. To však nič nemení na tom, že ide o jednu z najdôležitejších ciest, ako spraviť budúce lunárne základne realistickejšími. Ak sa podarí kyslík, kovy alebo ďalšie materiály vyrábať priamo z mesačného prachu, Mesiac sa môže z cieľa krátkych výprav postupne zmeniť na miesto dlhodobejšej ľudskej prítomnosti.
Komentáre