Myšlienka auta, ktoré si časť energie vyrába samo, sa dlhé roky objavovala skôr v konceptoch než v reálnom vývoji. V posledných rokoch sa však situácia mení. Výrobcovia elektromobilov skúmajú nové formy integrovanej fotovoltaiky a jedným z najďalej rozpracovaných riešení je tzv. solárny lak, ktorý prezentuje aj Mercedes-Benz. Podľa interných výpočtov by mohol v ideálnych podmienkach zabezpečiť energiu na približne 12 000 kilometrov ročne.
Čo je solárny lak a ako funguje?
Solárny lak nie je samostatný panel ani viditeľná fólia na karosérii. Ide o extrémne tenkú fotovoltaickú vrstvu, ktorá sa nanáša priamo na povrch vozidla. Hrúbka tejto vrstvy sa pohybuje v mikrometroch, teda výrazne pod úrovňou bežného laku. Výsledkom je povrch, ktorý vizuálne pôsobí ako štandardná karoséria, no zároveň dokáže premieňať slnečné žiarenie na elektrickú energiu.
Technológia využíva moderné typy fotovoltaických článkov, predovšetkým perovskitové alebo organické materiály, ktoré sú flexibilné, ľahké a vhodné na aplikáciu na zakrivené plochy. Na rozdiel od klasických kremíkových panelov tak môžu pokrývať prakticky celý povrch auta.
Až 12 000 kilometrov?
Hodnota 12 000 kilometrov ročne vychádza z teoretických výpočtov v ideálnom prostredí. Počíta sa s kombináciou viacerých faktorov: vysoký počet slnečných dní, parkovanie vozidla prevažne vonku a extrémne efektívny elektromobil s nízkou spotrebou energie. V takomto scenári by solárny lak dokázal denne vyrobiť dostatok energie na desiatky kilometrov jazdy.
V reálnych podmienkach Európy však treba rátať s nižšími hodnotami. V južných krajinách by ročný prínos mohol dosahovať niekoľko tisíc kilometrov, v strednej Európe skôr jednotky tisíc a v severnejších oblastiach ešte menej. Aj v týchto prípadoch však ide o významné množstvo energie, ktoré vozidlo získava bez nutnosti pripojenia k nabíjačke.
Praktické využitie v každodennej prevádzke
Solárny lak nedáva zmysel ako náhrada klasického nabíjania pri dlhých trasách. Jeho hlavná sila spočíva v každodennom používaní auta. Energia získaná počas parkovania môže pokrývať bežné mestské presuny, pomáhať udržiavať batériu v optimálnom stave alebo napájať palubné systémy, ako sú klimatizácia, infotainment či elektronika v pohotovostnom režime.
V praxi to znamená, že vodič môže niekoľko dní jazdiť bez potreby pripojenia auta k sieti, najmä ak ide o krátke denné trasy. Znižuje sa tak závislosť od verejných nabíjačiek a zároveň počet nabíjacích cyklov, čo má pozitívny vplyv na životnosť batérie.
Hoci technológia vyzerá sľubne, jej nasadenie do sériovej výroby má viacero prekážok. Kľúčovou otázkou je dlhodobá odolnosť fotovoltaickej vrstvy. Povrch auta musí zvládať UV žiarenie, teplotné výkyvy, umývanie, mechanické poškodenie aj drobné škrabance bez výraznej straty účinnosti.
Ďalším faktorom sú výrobné náklady a zložitosť integrácie do existujúcich lakovacích procesov. Solárny lak musí byť kompatibilný s rôznymi farbami karosérie, opravami po nehode aj recykláciou vozidla po skončení jeho životnosti. Práve tieto aspekty dnes rozhodujú o tom, že ide zatiaľ o vývojový projekt, nie hotový produkt.
Kam technológia smeruje?
Automobilky otvorene hovoria o tom, že solárny lak je riešením skôr pre druhú polovicu dekády. Nejde o revolúciu zo dňa na deň, ale o postupný krok k vyššej energetickej sebestačnosti elektromobilov. V kombinácii s úspornejšími pohonmi, lepšou aerodynamikou a efektívnejším manažmentom energie môže takáto technológia výrazne zmeniť spôsob, akým ľudia elektromobily používajú.
Solárny lak teda neznamená koniec nabíjačiek, ale posun k autám, ktoré dokážu časť svojej energie získavať samy. V každodennej realite to môže znamenať menej starostí s nabíjaním a vyššiu praktickosť elektrických vozidiel.
Komentáre