Zem v roku 2025: čo nové vedci zistili o našej planéte?

Rok 2025 priniesol viacero vedeckých objavov, ktoré postupne spresňujú obraz o tom, ako Zem vznikla, ako funguje jej vnútro a kde sú hranice života. Od najstarších hornín planéty až po procesy prebiehajúce hlboko v jadre ide o zistenia, ktoré menia doterajšie predstavy o stabilite a vývoji Zeme.

Najstaršia známa hornina planéty

Vedci v severnom Quebecu analyzovali horninové výbežky v oblasti Nuvvuagittuq Greenstone Belt, ktoré môžu predstavovať najstaršie zachované fragmenty zemskej kôry. Ich vek sa odhaduje na približne 4,16 miliardy rokov, čo by z nich robilo jediné známe horniny pochádzajúce z hadeánskeho eónu, teda z obdobia krátko po vzniku Zeme. Výskum naznačuje, že by mohli obsahovať aj chemické stopy veľmi raného života, hoci presné datovanie je stále predmetom vedeckej diskusie.

Mikroblesky a pôvod života

Záhadné bludičky, pozorované po stáročia nad močiar­mi a rašeliniskami, získali nové vedecké vysvetlenie. Výskum ukázal, že ide o drobné elektrické výboje – tzv. mikroblesky – vznikajúce pri kontakte elektricky nabitých vodných bublín s metánom. Zaujímavé je, že podobný jav mohol v pradávnej atmosfére Zeme podporiť vznik základných chemických zlúčenín, z ktorých sa neskôr vyvinul život.

Pohyb magnetického severu

Magnetický severný pól, na rozdiel od geografického, nie je pevne daný. V posledných desaťročiach sa jeho pohyb výrazne zrýchlil a po roku 2015 opäť spomalil. V roku 2025 bol aktualizovaný World Magnetic Model, ktorý je dôležitý pre navigačné systémy lietadiel, lodí a satelitov. Magnetický sever sa naďalej presúva z Kanady smerom k Rusku, no tempo jeho pohybu zostáva neisté.

Najhlbší známy ekosystém

Výskumníci objavili v hlbokomorskom priekopovom systéme medzi Aljaškou a Ruskom najhlbšie známe ekosystémy na Zemi. V hĺbkach až 9 500 metrov tu žijú mušle a rúrkovité červy, ktoré nevyužívajú slnečné svetlo, ale energiu získavajú z metánu. Tento objav rozširuje poznanie hraníc života a naznačuje, že biologická aktivita je možná aj v extrémnych podmienkach bez prístupu k svetlu.

Skryté štruktúry v zemskom plášti

Výskum zemskej plášte ukázal, že jej vnútro nie je tak rovnomerne premiešané, ako sa predpokladalo. Vedci identifikovali pozostatky dávnych superkontinentov a ďalšie anomálie, vrátane horúcej masy hornín pod Apalačskými vrchmi. Táto štruktúra môže vysvetľovať, prečo sa niektoré veľmi staré pohoria zachovali dlhšie, než by naznačovali klasické modely erózie.

Zmeny v jadre Zeme a únik zlata

Najhlbšie zistenia smerujú do jadra Zeme. Analýza seizmických vĺn naznačuje, že vnútorné jadro mení nielen rýchlosť a smer rotácie, ale aj svoj tvar. Zároveň sa objavili dôkazy, že malé množstvá kovov, vrátane zlata, môžu unikať z jadra smerom k povrchu. Ak tento proces pokračuje, môže mať v dlhodobom horizonte vplyv na chemické zloženie zemskej kôry.

Objavy z roku 2025 ukazujú, že Zem je aktívna a neustále sa meniaca planéta. Aj po miliardách rokov svojho vývoja skrýva procesy, ktoré vedu nútia prehodnocovať zaužívané predstavy o jej fungovaní.