Načítavam…
Astronómovia zachytili, ako obrovská hviezda pohltila menšiu

Astronómom sa podarilo podrobne zrekonštruovať nezvyčajnú vesmírnu udalosť, pri ktorej obrovská hviezda pohltila svojho menšieho spoločníka. Stalo sa to v galaxii Andromeda, približne 2,5 milióna svetelných rokov od Zeme. Výskumníci pritom systém sledovali už pred samotnou udalosťou, čo im umožnilo preskúmať celý proces splynutia dvoch hviezd.

Hviezdny systém dostal prezývku Bao a tvorili ho dve hviezdy, ktoré okolo seba obiehali tisíce rokov. Väčšia z nich bola skutočným obrom. Mala približne sedemnásobnú hmotnosť Slnka, jej polomer bol 350-krát väčší a žiarila až 18 000-krát intenzívnejšie. Druhá hviezda bola podstatne menšia a dosahovala približne 70 % hmotnosti nášho Slnka.

Astronómovia zachytili, ako obrovská hviezda pohltila menšiu

Keď sa menšia hviezda dostala do kontaktu s vonkajšími vrstvami väčšej, začala postupne strácať energiu a približovať sa k jej stredu. Pohybovala sa v hustej plynnej obálke, ktorá ju spomaľovala, zatiaľ čo z väčšej hviezdy postupne unikalo množstvo materiálu do okolitého vesmíru.

Po prvom kontakte trvalo len približne sedem obehov, teda sedem rokov, kým sa obe hviezdy spojili. Samotné splynutie vyvolalo výraznú erupciu, počas ktorej sa systém prudko rozjasnil a do vesmíru vyvrhol ďalší plyn a prach.

Vedci si nezvyčajné správanie systému prvýkrát všimli vo februári 2023 pri analýze údajov z teleskopu NEOWISE. Nasledujúce pozorovania ukázali postupné zvyšovanie jasnosti a uvoľňovanie prachu. V októbri 2025 potom nastala samotná erupcia, ktorú zachytili pozemné teleskopy.

Kľúčovú úlohu zohral vesmírny teleskop Jamesa Webba, ktorý systém pozoroval 24. decembra 2025. Jeho infračervené merania umožnili preskúmať prach a materiál vyvrhnutý počas splynutia. V kombinácii so staršími pozorovaniami mohli vedci vytvoriť model, ktorý vysvetľuje, čo sa s oboma hviezdami stalo.

Astronómovia zachytili, ako obrovská hviezda pohltila menšiu

Výsledky potvrdili, že menšia hviezda bola skutočne vtiahnutá až do vnútra väčšej a nezostala na samostatnej obežnej dráhe. Po udalosti tak vznikol jediný hviezdny objekt, ktorého ďalší vývoj budú astronómovia sledovať.

Objav je dôležitý aj pre pochopenie vývoja dvojhviezdnych systémov. Podobné procesy totiž nemusia vždy skončiť splynutím. Niektoré hviezdy ich prežijú a môžu sa neskôr vyvinúť do systémov obsahujúcich neutrónové hviezdy alebo čierne diery. Práve takéto dvojice môžu byť zdrojom gravitačných vĺn.

Výskum zverejnený v časopise Nature tak prináša jeden z najpodrobnejších pohľadov na proces, ktorý astronómovia doteraz poznali predovšetkým z teoretických modelov a nepriamych pozorovaní.



Komentáre

Meno:
:)