Vznik prvého života z neživej hmoty zostáva jednou z najväčších nezodpovedaných otázok vedy. Štúdia vedená Robertom G. Endresom z Imperial College London sa preto pomocou matematiky pokúsila odhadnúť, aké náročné mohlo byť vytvorenie prvého jednoduchého živého systému ešte pred nástupom Darwinovej evolúcie.
Výskum sa nezameral iba na vznik jednotlivých organických molekúl, ale najmä na problém, ako sa mohli spontánne usporiadať do funkčnej protocely. Tá by potrebovala minimálne základnú hranicu oddeľujúcu vnútorné chemické prostredie od okolia a dostatočne organizovaný súbor biologických informácií potrebných na svoje fungovanie.
Vedci pri výpočtoch využili teóriu informácie a algoritmickú komplexnosť. Výsledky naznačili, že vznik životaschopnej protocely mohol počas relatívne krátkeho obdobia ranej histórie Zeme čeliť výrazným fyzikálnym a informačným prekážkam. S rastúcou zložitosťou systému navyše rýchlo pribúdalo množstvo potrebných informácií, čím sa náhodné vytvorenie funkčnej štruktúry stávalo čoraz menej pravdepodobným.
Autori však netvrdia, že život nemohol na Zemi vzniknúť prirodzeným spôsobom. Štúdia skôr naznačuje, že súčasné modely môžu byť neúplné a zatiaľ nemusíme poznať všetky fyzikálne princípy alebo chemické mechanizmy, ktoré umožnili prechod od neživej hmoty k prvým živým systémom.
Práca okrajovo spomína aj riadenú panspermiu, teda hypotézu, podľa ktorej mohol byť život na Zem zámerne prinesený vyspelou mimozemskou civilizáciou. Túto myšlienku v minulosti navrhli Francis Crick a Leslie Orgel. Vedci ju však neoznačujú za pravdepodobnejšie vysvetlenie a upozorňujú, že vyžaduje viac dodatočných predpokladov a nemáme pre ňu priame dôkazy.
Štúdia teda neprináša dôkaz existencie Boha ani mimozemšťanov. Poukazuje predovšetkým na to, že vznik prvého života mohol byť informačne a fyzikálne oveľa náročnejší, než dokážu vysvetliť súčasné modely. Odhalenie mechanizmov, ktoré umožnili spontánny vznik života, tak naďalej zostáva jednou z najväčších výziev modernej biológie a fyziky.
Zdroj: www.universetoday.com vznik života protocela teória informácie algoritmická komplexnosť Imperial College London Robert G. Endres riadená panspermia Francis Crick
Komentáre