Výskumný tím z Texas A&M University nedávno zaujal odbornú verejnosť štúdiou, v ktorej opisuje využitie tzv. nanoflower štruktúr na podporu regenerácie buniek poškodených starnutím alebo toxickým stresom. Ide o experimentálnu technológiu, ktorá zatiaľ funguje výhradne v laboratórnych podmienkach, no otvára zaujímavé otázky v oblasti bunkového starnutia a regeneratívnej medicíny.
Základom výskumu sú nanočastice v tvare kvetov, vyrobené z vrstvených materiálov, ktoré bunky dokážu prirodzene absorbovať. Tieto nanokvety sa cielene zavádzajú do mezenchýmových kmeňových buniek, kde spúšťajú zvýšenú produkciu mitochondrií. Mitochondrie zohrávajú kľúčovú úlohu v bunkovom metabolizme, keďže zabezpečujú výrobu energie potrebnej na správne fungovanie bunky.
Kľúčovým momentom je zistenie, že takto „posilnené“ kmeňové bunky dokážu prenášať mitochondrie do iných, energeticky oslabených buniek. Tento jav, známy ako mitochondriálny transfer, už bol v biológii pozorovaný aj v minulosti, no nanokvety ho výrazne zefektívňujú. Po prijatí nových mitochondrií sa u poškodených buniek zlepšila produkcia energie, odolnosť voči stresu a celková životaschopnosť.
Zvrátenie starnutia? Zatiaľ nie.
V experimentoch vedci pracovali s ľudskými bunkami vystavenými procesom simulujúcim starnutie alebo poškodenie chemickými látkami. Po kontakte s kmeňovými bunkami aktivovanými nanokvetmi sa u týchto buniek obnovili viaceré funkčné parametre, ktoré sú typicky spojené s mladšími a zdravšími bunkami. Výskum však zatiaľ nepreukazuje skutočné „zvrátenie starnutia“, ale skôr čiastočnú obnovu bunkových funkcií na energetickej úrovni.
Dôležité je zdôrazniť, že ide o základný výskum na bunkovej úrovni. Technológia nebola testovaná na ľuďoch a zatiaľ ani v rozsiahlych zvieracích modeloch. Vedci sa v ďalších fázach chcú zamerať najmä na bezpečnosť, dlhodobé účinky a presný mechanizmus fungovania nanokviet v živých organizmoch.
Ak by sa tento prístup v budúcnosti potvrdil ako bezpečný a účinný, mohol by nájsť uplatnenie pri liečbe ochorení súvisiacich so starnutím, poškodením tkanív alebo vedľajšími účinkami náročných terapií. Zatiaľ však nejde o liečbu, ale o sľubný experimentálny smer, ktorý naznačuje, že manipulácia s mitochondriami môže zohrávať dôležitú úlohu v budúcnosti regeneratívnej medicíny.
Texas A&M University nanoflower štruktúra nanočastice mezenchýmové kmeňové bunky mitochondrie mitochondriálny transfer regeneratívna medicína bunkové starnutie
Komentáre